© sita

Ministrova tlačovka

Slová ministra si treba pamätať...

Minister vnútra Róbert Kaliňák na tlačovej konferencii 12. septembra 2006 verejnosti povedal, že Hedviga Malinová klamala a menila výpoveď.

Už rok od udalosti bolo pri čítaní prepisu ministrových výrokov zrejmé, že na tlačovej konferencii minister prezentoval nepravdivé údaje, ktoré mali dokazovať klamstvo študentky. Za pravdu ministrovi nedalo ani takmer osem ďalších rokov vyšetrovania prípadu a množstvo nových znaleckých posudkov.

Čo všetko minister na tlačovke povedal

Výber z výrokov ministra vnútra JUDr. Roberta Kaliňáka k prípadu Hedvigy Malinovej. Slová ministra sú označené hrubým písmom v úvodzovkách. Pod nimi je pripojený náš komentár.

"Preverených bolo viac ako 620 podozrivých osôb. Bolo skontrolovaných a preverených viac ako 100 reštauračných zariadení, lebo to všetko smerovalo k objasneniu trestného činu."
Vo vyšetrovacom spise v tom čase o tom nebola žiadna zmienka. Ak by vyšetrovateľ vykonával vyšetrovacie úkony (napr. preverovanie alibi), muselo by to byť zaznamenané vo vyšetrovacom spise, kde zákon ukladá uložiť každú písomnosť (fotografiu, dokument, atď.) súvisiacu s vyšetrovaním prípadu.Pri pohľade na obsah spisu je zjavné, že túto činnosť polícia nedokumentovala.

"Chcem vám oznámiť, že včera vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie v tomto prípade, lebo je nepochybné, že sa skutok nestal."
Po roku prezident Policajného zboru pri rozhovore pre aktualne.sk pripustil, že Hedviga Malinová bola zbitá. Podľa viacerých odborníkov na trestné právo v takom prípade polícia mala pokračovať vo vyšetrovaní (aj napriek tomu, že vyšetrovateľ neveril popisu útoku Hedvigy Malinovej).

Vyšetrovanie bolo sprevádzané viacerými pochybeniami. Chybné postupy polície a prokuratúry pripustil bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Inšpekcia ministerstva vnútra zistila nedostatky vo vedení vyšetrovacieho spisu. Vo februári 2012 Vláda SR oficiálne uznala, že v Hedviginom prípade mohli byť porušené jej základné ľudské práva a slobody. Niekdajší námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál v lete 2012 skonštatoval, že pri vyšetrovaní útoku „neboli vyriešené základné veci“.

"Iste si spomeniete, akým spôsobom začal prípad a akým spôsobom bolo vlastne podané aj trestné oznámenie, kde sa hovorilo, že poškodená Hedviga M. hovorila do mobilného telefónu maďarským jazykom, kedy útočníci zakričali na poškodenú - na Slovensku po slovensky! - na čo ona nereagovala. Páchatelia výzvu zopakovali a následne ju jeden potiahol za vlasy. To bol úvod trestného oznámenia. Prípad bol, samozrejme, týmto smerom vyšetrovaný, ale verzia, ktorá nakoniec bola aj naplnená a pre ktorú bolo vyšetrovanie zastavené, sa začala odvíjať od chvíle, kedy bolo potvrdené aj zo strany mobilného operátora, že v ten deň nebol ani na tento telefón, ani z tohto telefónu urobený a uskutočnený žiadny hovor. To znamená, je nepochybné, že poškodená Hedviga nemohla v tomto prípade telefonovať."
Hedviga Malinová počas výsluchov pri každej zmienke o telefonovaní zdôrazňovala, že si na túto časť nepamätá a že buď telefonovala, alebo s niekým hovorila osobne. (Pozri: Hedvigine výsluchy.) Výpis hovorov teda jej výpovedi neprotirečí, len ju (vylúčením jednej možnosti) upresňuje.

"Následne sa začali vlastne problémy s presnosťou výpovede, ktorá bola stále všeobecnejšia a čím ďalej, tým menej si oznamovateľka pamätala."
Zo zápisov výsluchov nič také nevyplýva. (Pozri: Hedvigine výsluchy.)

"Na základe znaleckého posudku možno konštatovať, že Hedviga M. neutrpela pohmoždenie ľavej strany tváre, neutrpela pohmoždenie nosa, neutrpela pohmoždenie sánky, ani odreninu, ani pohmoždenie ušníc. Nebola kopnutá do brušnej časti, nepotvrdilo sa vaginálne krvácanie, drobné podliatiny na stehnách nie sú spôsobené kopnutím, úderom rukou, ani údermi tupého predmetu. Na chrbte neboli zistené žiadne známky poranenia, napríklad po písaní guličkovým perom. Bola potvrdená iba drobná krvácajúca rana na dolnej pere a ostatné krvavé fľaky, ku ktorým prišiel aj znalec k tomu záveru."
1. Súdny znalec Šimon K. vyšetril Hedvigu Malinovú - teda 11 dní po útoku. Svoje zistenia nekonzultoval ani s jedným zo šiestich odborných lekárov, ktorí ošetrovali Hedvigu v deň útoku v dvoch nemocniciach (Nitra a Dunajská Streda). Ich nálezy nezahrnul do záverov správy. Vyšetrovať možné začervenanie kože po písaní guľôčkovým perom po desiatich dňoch je absurdné. Súdny znalec sám hovorí, že nevie, po akú dobu môžu byť viditeľné stopy (či odtlačky) po písaní perom.

2. Iný súdny znalec Marián P. vyšetril Hedvigu Malinovú 15. septembra 2006. V posudku konštatoval, že Hedviga v deň útoku pohmoždenie ľavej časti tváre a pohmoždenie v oblasti brušnej steny podbruška utrpela. Ako pravdepodobnú príčinu poškodenia brušnej steny uvádza slabý úder päsťou. Znalec potvrdil aj poranenie ušníc s krvácaním z dierok po náušniciach. Zranenia popísané v náleze prepúšťacej správy a prvotnom posudku boli podľa neho spôsobené fyzickým násilím inou osobou.

3. Rozpory medzi posudkami mal v auguste 2009 objektivizovať dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a znalec Peter Labaš. Napriek zisteniam ošetrujúcich lekárov podľa neho Hedviga v deň útoku žiadne pohmoždenia tváre ani brušnej časti neutrpela. Medzi objektívne poranenia neuvádza ani poranenia ušníc. Labaš v posudku tvrdí, že najobjektívnejším vyšetrením je celotelové CT z 25. augusta 2006.

Kvalifikovaný röntgenológ, ktorého vo svojej štúdii (str. 37) cituje psychiater Jozef Hašto, na CT zázname z 25. augusta 2006 pozoroval opuch mäkkých častí tváre vľavo ako aj opuch koreňa nosa. Tieto zranenia Labaš nevidel.

Generálna prokuratúra s Labašovým posudkom spokojná nebola. Najprv mu ho dala dopracovať, neskôr si objednala nový. „Konštatujem absenciu dostatočného popisu postupu spracovania znaleckého posudku vo vzťahu k prijatým záverom“, napísal k Labašovi prokurátor.

4. Nový posudok vypracoval znalec v ortopédii Boris Lisanský – sedem rokov po útoku. Podľa neho Hedviga utrpela iba zranenie pery. Názory niekoľkých lekárov, ktorí na Hedvige po útoku videli rozsiahlejšie zranenia, označil za „logicky správne a korektne vyhodnotené nesprávne predpoklady, založené predovšetkým na subjektívnych tvrdeniach pacientky.“

"Totižto všetky krvavé miesta, ktoré na tele mala, či už je to vo vlasovej časti, ktoré ste mohli vidieť na fotkách, alebo ostatných častí, boli len krvou zašpinené. Žiadna rana v tých miestach nebola."
Okrem krvi možno na fotkách vidieť aj podliatiny-pohmoždeniny, ktoré skonštatovali aj lekárske správy. Hedviga navyše sama vo výpovedi upozornila, že pri strese sa jej spúšťa krv z nosa aj sama. Tiež sama upozornila na to, že rany na ušných lalôčikoch si spôsobila sama, keď si na pokyn útočníkov dávala dole náušnice.

(Súdny znalec Marián P. tieto rany nespochybnil. Aký motív by teda Hedviga mala mať, aby si roztrhla ušný lalôčik, keď podľa policajnej verzie útok inscenovala a teda nemala prečo byť vo vypätí, počas ktorého nedokázala dať dole náušnice bez zranenia?)

"Znalec jednoznačne vylúčil otras mozgu a s tým súvisiace bezvedomie, takže poškodená si mala pamätať priebeh skutku i okolnosti, ktoré mu predchádzali."
Znalec Šimon K. je znalcom pre oblasť chirurgia-traumatológia. Otras mozgu je oblasť pre neurológov, či neurochirurgov. Znalec v posudku nesprávne používal odborné termíny (viď. napr. komentár Mudr. Hašta).

Aj znalci Marián P. a Peter Labaš, ktorí otras mozgu vylúčili, sú znalcami pre odbor chirurgia-traumatológia. Boris Lisanský, ktorý otras mozgu tiež nevidel, je znalcom v odbore ortopédia. Otras mozgu skonštatoval v deň úrazu neurológ v Nitre a následne aj neurológ v Dunajskej Strede.

Tvrdenia znalcov protirečia verzii polície. Znalci svoj názor, že otras mozgu nenastal, opreli o presvedčenie, že Hedviga si udalosti pred útokom presne pamätá. Vyšetrovateľ naopak tvrdí, že Hedviga si udalosti pred útokom nepamätá.

Psychiater Jozef Hašto sa domnieva, že Hedviga po zásahu do brucha dostala ešte jeden úder resp. údery, ktoré si nepamätá, ktoré ale spôsobili otras mozgu a s ním súvisiace výpadky pamäti.

"Treba povedať na tomto mieste aj to, že tá zhoršená pamäť a nepamätanie si vecí a všeobecné formulovanie išlo až postupom času. 
Pretože na úvod bolo presné si pamätanie telefonovania - na Slovensku po slovensky a ostatných vecí, v závere vyšetrovania, konkrétne na poslednom výsluchu, ktorý mal predchádzať nie rekonštrukcii, lebo nemali sme páchateľov, ale vyšetrovaciemu pokusu, si už nepamätala a ani to, či išla po pravej alebo po ľavej strane rieky, ktorú cestu zvolila od autobusu, akým spôsobom išla a vlastne nikdy nevedela presne identifikovať ani miesto činu."
Záznamy výsluchov Hedvigy Malinovej ministrove slová o „zhoršovaní pamäte“ nepotvrdzujú. Miesto činu Hedviga Malinová nikdy nemala problém identifikovať. To, že si podrobne nepamätá stranu cesty, po ktorej išla išla, psychiater pokladá za prirodzené, rovnako ako ľudia, ktorým sa stáva, že ráno na parkovisku hľadajú auto. Pravdou naopak je, že polícia polícia miesto činu poriadne nezdokumentovala.

"Čo je ďalej veľmi závažné, je, že v ten deň bolo daždivé počasie a pršalo, kde aj do školy prišla v saku, ktoré bolo absolútne mokré. Avšak blúzka, ktorá bola predložená, ktorú máme aj tu prítomnú, bola však absolútne suchá."
Podľa správy meteorologickej služby (vo vyšetrovacom spise list č. 184) v Nitre v čase útoku a počas presunu Hedvigy z miesta útoku do školy (medzi 7.00 a 8.00 h) boli zaznamenané zrážky 0,1 mm (teda niečo ako veľmi slabé mrholenie).

O saku minister zavádza úplne - poškodená prišla do školy bez neho. Polícia našla sako presne tak ako vypovedala - na mieste činu.

"Podľa znaleckého posudku bolo doznačené, že na blúzke sa nenachádzajú žiadne stopy znečistenia, s výnimkou stôp po pracom prášku."
Nie je to pravda. Na blúzke sa podľa expertízneho posudku nachádzajú napr. aj stopy po oleji... Okrem toho, polícia nedala skúmať ďalšie časti odevu (napr. sukňu).

Novinárka Marie Vrabcová vo svojom zhrnutí prípadu navyše upozorňuje (str. 300) že blúzka bola poslaná len na chemickú analýzu. Biologický rozbor blúzky vyšetrovateľ urobiť nenechal.

"Problém je v tom, že grafologický posudok ďalej konštatoval, že sa obidva materiály, aj zo sporného materiálu z blúzky, aj z materiálu z tej obálky porovnávali s porovnávacím materiálom žiadosti o pas a študentského výkazu poškodenej Hedvigy, kde vlastne došlo k totožným znakom písma, špeciálne v niektorých častiach písmena „s“, písania mäkčeňov zbavených dĺžňov a niektorých ohybov."

Grafologický posudok z 8. septembra 2006, na ktorý sa minister odvolával, NIČ jednoznačne neskonštatuje. Rovnako nejednoznačne sa kriminalisti vyjadrujú v druhom posudku z 30. júna 2008. Podľa nich je materiál (blúzka a obálka) ťažko spracovateľný a neumožňuje jasný záver.

V oboch posudkoch znalci tvrdia, že našli zhodné, podobné a rozdielne znaky písma z blúzky a obálky s písmom Hedvigy Malinovej. Pri Hedvige vyzdvihujú iba zhodné znaky jej písma s porovnávacím materiálom, znaky rozdielne a podobné pri popise vynechávajú. Medzi zistenými znakmi neuvádzajú žiaden kvantitatívny pomer, ktorý by umožňoval určiť mieru pravdepodobnosti.

V druhom znaleckom posudku kriminalisti navyše uvádzajú, že ako možných pisateľov zápisov nevedia vylúčiť ani Marcela G a Roberta B., údajných páchateľov z Hedviginho identikitu.

"To, čo je ale podstatnejšie na tej obálke, je fakt, že boli zachytené profily DNA na tejto obálke z lepiacej časti a z obálky, ktoré mali pôvod v slinách, to znamená v klasickom lepení obálky."

Expertíza z 8. septembra 2006 predovšetkým konštatuje, že obálka bola samolepiaca. Pri odbere vzorky sa nezdokumentovalo, z ktorého miesta (presne) lepivej časti bola odobraná vzorka. Bez tejto informácie nie je vysvetliteľné, ako sa biologická vzorka mohla dostať na viacero miest lepiacej časti počas manipulácie (napr. otváraní) s obálkou (viď analýzu Jozefa Šáteka).

Pôvod DNA zo slín analýza nepreukázala.

Druhá expertíza skúmala v júni 2008 stredovú časť lepiacej plochy obálky. Nenašla na nej žiadne viditeľné biologické stopy ani prítomnosť slín. DNA analýza nezistila prítomnosť biologického materiálu vhodného na identifikáciu konkrétnej osoby.

Polícia predovšetkým vôbec nevytvorila teóriu, ako by si poškodená mohla poslať doklady. Na pečiatke totiž bol dátum 25. august 2006 (deň útoku). Kvôli vyšetreniam a hospitalizácii sa Hedviga až do nasledujúceho dňa nemala ako dostať k niekoľko desiatok kilometrov vzdialenej pošte, kde bola obálka podaná.

"Všetky tieto skutočnosti, ako aj množstvo ďalších dôkazov, ktoré sú v rovine, vyplývali z výsluchu, vyplývali z priebehu a sú o niečo, by som povedal, menšie, ako tieto hlavné dôkazy zo znaleckých posudkov, ale samozrejme, môžeme ich v niektorých otázkach zodpovedať, dospeli k tomu, že vyšetrovatelia alebo vyšetrovateľ tohto prípadu konanie zastavil v súvislosti s tým, že bolo nepochybné, že sa trestný čin nestal."

Kým trvalo presvedčenie, že Hedvigu Malinovú niekto zbil, polícia mala ďalej vyšetrovať, ako k tomu došlo. Keď bola presvedčená o tom, že svedkyňa si poškodenia spôsobila sama a klame, štandardným postupom (podľa forenzného psychiatra Heretika) je privolanie súdneho znalca z oblasti psychiatrie, čo polícia neurobila.


Renomovaný psychiater Jozef Hašto, ktorý s Hedvigou ako jej ošetrujúci lekár strávil 47 terapeutických hodín, je presvedčený, že Hedviga Malinová nielenže nie je osobnostný typ, ktorý by sa sebapoškodzoval, ale je presvedčený aj o tom, že neklame. Prokuratúra ho k prípadu prvýkrát vypočula v januári 2012 – viac než 5 rokov po útoku.