Odborníci v radoch polície v tomto prípade akoby chýbali

Aspoň to tak vyzerá. Prinajlepšom mnohí pôsobia, akoby svoju prácu robili nezodpovedne.

Keďže polícia psychiatra pri vyšetrovaní vôbec neangažovala, pre vytvorenie celistvejšieho názoru dávame priestor psychiatrovi, ku ktorému chodila Hedviga Malinová na terapiu po útoku. (H. doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD je renomovaný slovenský psychiater a prednosta psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne. O zdravotnom stave Hedvigy Malinovej sa vyjadruje s jej súhlasom. Lekárom totiž zákon zakazuje vyjadrovať sa o zdravotnom stave pacientov bez ich súhlasu.)

Pre ľudí, ktorí nemajú skúsenosti s trestným konaním a spôsobmi vyšetrovania, zasa umožňujeme vyjadriť sa bývalému vyšetrovateľovi - JUDr. Jozefovi Šátekovi.

JUDr. Šátek o prípade písal hlavne na svojom blogu a MUDr. Hašto sa vyjadroval pre časopis .týzdeň. Celé materiály nájdete v sekcii, kde máme linky na stránky o prípade Hedvigy Malinovej. Na tejto podstránke prinášame len najdôležitejšie (často skrátené) časti.

Materiály JUDr. Jozefa Šáteka:
Materiály MUDr. Jozefa Hašta:

Znalecký posudok o zdravotnom stave Hedvigy Malinovej

(Posudok znalca bol použitý ako dôvod pre zastavenie vyšetrovania jej napadnutia.)
(komentár Jozefa Šáteka)

Podľa prepúšťacej správy z 25. 8. 2006 o hospitalizovanej Hedvige Malinovej, (spracoval ošetrujúci lekár MUDr. Juraj L. a primár oddelenia MUDr. Peter O., vo FN Nitra, traumatologické oddelenie), záverečná diagnóza znela:

otras mozgu, pohmoždenie tváre vľavo a nosa, pohmoždenie sánky vľavo, pohmoždenie a odierky uší obojstranne, pohmoždenie dolnej pery, pohmoždenie brušnej steny a oblasti stehien obojstranne, akútna stresová porucha.

Lekárska správa NsP Dunajská Streda z 30. 8. 2006, (spracoval chirurg MUDr. Ernest M.), úplne zhodne uvádza:

otras mozgu, pohmoždenie tváre vľavo, pohmoždenie nosa, pohmoždenie sánky, pohmoždenie a exkoriácia ucha, pohmoždenie brušnej steny a oboch stehien.

Lekári v obidvoch zdravotníckych zariadeniach sa zhodujú s mechanizmom vzniku zranení, uvádzaných Hedvigou Malinovou - fyzický útok inou osobou.

Pohmoždenie ľavej strany tváre jednoznačne diagnostikovalo celkom šesť lekárov, a to vo FN Nitra MUDr. K., prijímajúci chirurg, MUDr. L., ošetrujúci lekár na traumatológii, MUDr. H. neurológ a v NsP Dunajská Streda MUDr. Z., prijímajúca lekárka, MUDr. V. chirurg-primár, MUDr. M., chirurg.

Napriek týmto faktom, vyplývajúcim z listinných dôkazov, bez akejkoľvek osobnej konzultácie s týmito lekármi, znalec MUDr. Šimon K. na 10. strane posudku uvádza:

„Znalec konštatuje, že poškodená neutrpela pohmoždenie ľavej strany tváre, neutrpela pohmoždenie nosa, neutrpela pohmoždenie sánky, neutrpela odreninu a pohmoždenie oboch ušníc“, a ďalej pokračuje: „...poškodená utrpela povrchovú ranu, odreninu na dolnej pere vpravo, znalec predpokladá, že toto poranenie mohlo vzniknúť pohryzením poškodenou samotnou. Znalec sa domnieva, že toto poranenie mohlo vzniknúť aj cudzím zavinením, a to napr. fackou, t. j. úderom otvorenou dlaňou do ľavej strany tváre a následným pohryzením zubami poškodenej“.

Znalec sa „vysporiadal“ s tvrdením poškodenej Hedvigy Malinovej o údere otvorenou dlaňou a jej pádom s následnou stratou vedomia na 8. strane takto:

„Bežne po údere otvorenou dlaňou poškodený nepadne na zem...“

Vôbec neuvažuje nad takými možnosťami, ako je sila facky, hmotnosť obete, jej momentálna stabilita (topánky, podklad, na ktorom stojí, momentálne rozloženie váhy tela), nutkanie obete padnúť a vyhnúť sa tak v stave úzkosti a bezmocnosti konfrontácii ohrozujúcej jej život a zdravie.

Po takejto znaleckej úvahe na 15. strane posudku uvádza: „Znalec na základe vyššie uvedených skutočností a na základe vlastných skúseností konštatuje, že poškodená Hedviga Malinová otras mozgu neutrpela.“ Znalec niekoľko riadkov nad týmto tvrdením uvádza zmätočné pojmy „retrográdna amnézia“ a „antegrádna amnézia“, čo nenasvedčuje dobrej znalosti tejto problematiky. Závery tohto znaleckého posudku vyvolávajú vážne pochybnosti o odbornej spôsobilosti znalca a objektívnosti záverov znaleckého skúmania. Z odborného hľadiska až nepochopiteľné odmietnutie nálezu pohmoždenia ľavej strany tváre a otrasu mozgu u Hedvigy Malinovej sa stalo jedným zo základných kameňov policajnej tézy, že „skutok sa nestal“.

Späť na zoznam

Hedviga vraj nespoznala útočníka na fotke

(K vyjadreniam Roberta Kaliňáka a Jána Packu na tlačovej besede)
(komentár Jozefa Šáteka)

R. Kaliňák: „... že ten (identikit, pozn. autora) bol robený ešte večer v rámci počítačového programu s tým, že v ten večer bol aj človek, ktorý neskôr bol dodaný na jednej z tých dvoch fotografií, ukazovaný menovanej. Nespoznala ho, ani sa pri tej fotke nezastavila.“

J. Packa: „... dokonca jedna osoba zodpovedá identikitu, tomu jednému. Preverili sme kompletné alibi. Mal absolútne alibi na ten čas, na ten deň.“

V celom vyšetrovacom spise neexistuje jediný dôkaz, ktorý by tvrdenie ministra a policajného prezidenta potvrdzoval. Ak by tomu malo byť tak, ako zhodne tvrdia, potom by musela byť vo vyšetrovacom spise založená zápisnica o vykonanej rekognícii (opoznaní) osôb svedkyňou-poškodenou. Zároveň by museli existovať vyšetrovateľom vykonané procesné výsluchy týchto osôb, ako aj osôb, ktoré im mali potvrdzovať alibi.

Ak v rámci už prebiehajúceho prípravného konania príslušníci kriminálnej služby predložili poškodenej osobe určité fotografie, na ktorých opoznala určité osoby ako možných páchateľov a následne od týchto požadovali v zmysle zákona o polícii podanie vysvetlenia a preverovali alibi, takýto postup je v rozpore s Trestným poriadkom.

Takýmto postupom by pracovníci kriminálnej polície zmarili možnosť zabezpečiť pre trestné konanie dôkaz rekogníciou daných osôb, keďže táto je „neopakovateľným úkonom“, t.j. môže sa vykonať s opoznávajúcou osobou len jedenkrát.

Zároveň len podaním vysvetlenia podľa zákona o policajnom zbore osoby, potvrdzujúce podozrivým na inkriminované obdobie alibi, neboli vypočuté v postavení svedka a k tomuto postaveniu i poučené, takže ich prípadným klamstvom o týchto závažných a dôležitých faktoch, potvrdzujúcich alibi, nemohli byť a nemôžu byť trestne postihnuteľní za trestný čin krivej výpovede. Inak povedané, mohli beztrestne tvrdiť čokoľvek.

Zároveň nad časťou tohto „operatívneho preverovania“ vo veci poškodenej Hedvigy Malinovej nemali kontrolu orgány prokuratúry a poškodená i jej právny zástupca nemali možnosť oboznámiť sa s takýmito výsledkami činnosti polície a prípadne navrhovať doplňujúce dôkazy, čím bolo vážne obmedzené právo poškodenej chrániť svoje záujmy.

Ak teda skutočne došlo k takejto „rekognícii“, tak neboli dodržané podmienky Trestného poriadku a fakticky sa z pohľadu trestného konania takýto úkon akoby ani nekonal.

Späť na zoznam

Expertíza DNA stôp na obálke

(Argument používaný ako dôkaz, že Hedviga Malinová si poslala obálku sama, teda ohľadom popisu útoku klamala)
(komentár Jozefa Šáteka)

Po prvé je treba uviesť, že tento dôkaz, i keď s vysokou mierou pravdepodobnosti preukazujúci fakt, že biologické stopy H. Malinovej boli nájdené na lepciacich častiach obálky, súčasne sám o sebe nepotvrdzuje príčinnú súvislosť medzi týmto dôkazom a konaním H. Malinovej. Žiadny zaistený dôkaz vo vyšetrovaní nepotvrdzuje, že túto obálku zalepila, odniesla a vhodila do poštovej schránky svedkyňa-poškodená H. Malinová. Sú zistené a preukázateľne vo vyšetrovacom spise doložené dva fakty.

Osobné doklady H. Malinovej sa mali nachádzať v jej kabelke, ktorá po jej úteku na fakultu ostala nestrážená ležať v parku na mieste činu.

Obhliadka miesta činu z nepochopiteľných dôvodov po nahlásení udalosti polícii asi o 8.00 h sa začala až o štyri hodiny neskôr. Čo sa udialo počas tejto doby, nikto nevie. Je možné a nie je vylúčené, že k tejto kabelke a jej obsahu sa mohli dostať nepovolané osoby.

Aby týchto podozrení nebolo dosť, ani obhliadka miesta činu a pri nej nájdených vecí či stôp nebola v súlade s Trestným poriadkom, ako aj kriminalistickými zásadami pri jej postupe. Počas obhliadky bolo do zápisnice konštatované, že bola nájdená kabelka. Opäť z nepochopiteľných dôvodov vyšetrovateľ kabelku na mieste neotvoril, neopísal všetky v nej sa nachádzajúce veci a tieto nezafixoval aspoň fotograficky, čím porušil ust. § 154 ods. 2 Trestného poriadku.

Vyšetrovateľ kabelku otvoril a našiel v nej osobné veci H. Malinovej až niekoľko hodín po ukončení obhliadky miesta činu, o čom spísal samostatný úradný záznam. Podľa tohto úradného záznamu sa po otvorení kabelky osobné doklady, ktoré neskôr boli poštou doručené poškodnej, v nej nenachádzali.

Z tohto dôvodu opäť vzniká podozrenie na možnosť, že aj od času zaistenia kabelky vyšetrovateľom na mieste činu do doby jej otvorenia, čo trvalo niekoľko hodín, nemusela byť kabelka dostatočne pod kontrolou zodpovedných osôb a mohla k nej mať prístup nepovolaná osoba.

Získať biologický materiál, napríklad sliny od Hedvigy Malinovej, nebol taký problém, keď sa napríklad poškodená nachádzala hospitalizovaná v nemocničných zariadeniach a používala vreckovky či pila s pohára, dokonca i počas jej nočného výsluchu dňa 25. 8. 2006. Rovnako aj spôsob zaisťovania vecných stôp na mieste činu, praktizovaných slovenskou políciou, bez hermetického zablombovania, či zalepenia vrecúšok až do doby ich expertízneho skúmania, vytvára kedykoľvek možnosť odobrať napríklad z blúzky poškodenej H. Malinovej dostatok jej biologického materiálu.

Akokoľvek sa môžu tieto úvahy niekomu zdať fantastické, sú dostatočne reálne k tomu, aby boli orgánmi činnými v trestnom konaní preverované. V rámci vyšetrovania platí zásada, že pokiaľ nie je možné niektorú z reálnych alternatív potvrdiť, tak platia ako rovnocenné všetky.

Polícia žiadnym spôsobom nepreverila a dôkazne nezdokumentovala kto, kedy a kde vhodil uvedenú obálku s dokladmi do poštovej schránky.

V tejto súvislosti osoba svedkyne-poškodenej H. Malinovej je prakticky vylúčená, keďže od jej okamžitého príchodu na fakultu po jej prepadnutí bola prevezená rýchlou zdravotnou pohotovosťou do FN Nitra, ktorú neopustila a následne v popoludňajších hodinách prevezená do NsP Dunajská Streda, kde bola pod stálym dohľadom ošetrujúceho personálu až do 11.00 h dňa 26. 8. 2006. Obálka však podľa expertíznych zistení bola na poštovom úrade prijatá a opečiatkovaná ešte v deň udalosti, t.j. 25. 8. 2006.

Späť na zoznam

Posudok DNA na obálke a jeho relevantnosť

(Argumentáciu DNA na obálke, v ktorej poškodenej prišli poštou doklady, oficiálna verzia využívala na zdokumentovanie toho, že k útoku nedošlo.)
(komentár Jozefa Šáteka)

V kľúčovom dôkaze o „zinscenovaní“ celého prepadnutia pošk. Malinovou je značne dôkazne problematickým a dôkazne nevysvetleným miestom zistená DNA na lepiacej časti obálky.

Poškodená Hedviga Malinová vo svojej výpovedi dňa 9. 9. 2006 sama uviedla, že poštová známka sa odlepila a preto ju olízala a prilepila späť. Doposiaľ vykonanými vyšetrovacími ani expertíznymi úkonmi VÔBEC nemožno vylúčiť, že známku po opätovnom nalepení poškodená prešla prstami, túto pritláčala a mohla prejsť prstami k zadnej lepiacej časti obálky a oproti palcu známku pritláčať. Týmto sa mohli sliny z končekov prstov dostať na lepivú časť.

(Poznámka Aliancie Fair-play: Znalecký posudok nehovorí o slinách na lepivej časti obálky, takže materiál nesúci DNA - napr. miktooderky kože, pot, atď. - sa na lepivú časť obálky mohli preniesť aj podstatne jednoduchším spôsobom - poškodená nosila obálku s dokladmi v kabelke pár dní, a zrejme s ňou manipulovala viackrát.)

Jednoduchý prenos tohto biologického materiálu dokazuje i poznámka z posudku kriminalistickej biológie a genetickej expertízy z 8. 9. 2006 str. 2, II. citujem: „Samolepiaca obálka formátu C6, lepiaca časť obálky poškodená“.

Keďže vyšetrovateľ, ani expertízny pracovník nevyhotovili fotodokumentáciu tejto obálky, možno si len domýšľať, že lepiaca časť nebola v určitej časti prelepená a bola náchylná prijímať - „lepiť“ rôzne nečistoty a sekréty.

Znalec - biológ vystrihol len časť lepivej časti, pričom nekonkretizoval z ktorého miesta a súčasne ani nezisťoval, či stopy DNA sú aj v iných častiach lepiacej časti obálky.

Pokiaľ vyšetrovateľ nemá možnosť jednoznačne vyvrátiť prípadné tvrdenia poškodenej o nalepení poštovej známky vlastnými slinami, ani spôsob, ako sa mohli tieto sliny dostať aj na ostatnú lepciacu časť, musí vychádzať z prezumpcie pravdivosti tvrdenia poškodenej. V opačnom prípade sa dopúšťa zjednodušovania pri hodnotení dôkazov a jeho negatívne závery voči tvrdeniu poškodenej nesú známky zaujatosti.

V znaleckom posudku z odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy z 31. 8. 2006 v časti biológia, sa na str. 2 uvádza ako „porovnávací materiál - bukálny výter ozn. Hedviga Malinová, nar....... porovnávacia vzorka na DNA analýzu“. To isté je uvedené aj v dodatku tohto posudku z 8. 9. 2006, pričom v celom vyšetrovacom spise nie je zdokumentované, kto, kedy, akým spôsobom a na aký materiál zaistil sliny a akým spôsobom túto vzorku od údajnej pošk. Malinovej zabezpečil pre znalecké skúmanie.

Týmto konaním vyšetrovateľ a tiež expertízny pracovník nedodržali elementárne zásady získavania, zaisťovania a balenia porovnávacích vzoriek, pravdaže porušili i príslušné policajné interné predpisy vydané pre túto oblasť. Tento fakt úplne rúca objektivitu znaleckých výsledkov, keďže nikde nie je objektívne zdokumentované, že sa skutočne jedná o vzorku získanú od poškodenej Malinovej. Poukazuje to na povrchnosť vyšetrovateľa, ale aj expertíznych pracovníkov, ktorí tieto vzorky spracovávali a dávali k nim kategorické závery.

Späť na zoznam

Nemožnosť presne znovanalepiť známku

(Minister tým vyvracal výpoveď poškodenej o znovunalepení známky na obálku, v ktorej jej došli doklady.)
(komentár Jozefa Šáteka)

Minister Robert Kaliňák tvrdil: „... a tá pečiatka, ktorá tam je, sedí na stotinu milimetra presne, ako je to nalepené.“

Chcel tým dokumentovať fakt, že tvrdenie poškodenej Hedvigy Malinovej o odlepení pečiatky a jej spätnom nalepení je klamstvom.

Za dôkaz osobného vkladu ministra v rámci dezinformačnej kampane možno označiť toto jeho vyjadrenie, keďže jeho tvrdenie nemá oporu v ŽIADNOM dôkaze, ktorý bol v rámci vyšetrovania (teda aj znaleckého dokazovania) zabezpečený. Nikto neskúmal a nezdokumentoval fakt, či bola, alebo nebola poštová známka odlepená a späť nalepená.

Možno aj preto, že tento fakt sa ani znalecky zistiť nedá.

Späť na zoznam

Nejednoznačnosť znaleckého posudku písma na blúzke

(Napriek tomu, že expertízy nepreukázali, že písmo na blúzke sa zhoduje s písmom poškodenej, posudok sa používa ako argument pre teóriu vykonštruovaného útoku.)
(komentár Jozefa Šáteka)

Expertízne závery o zhode ručného písma pošk. Hedvigy Malinovej, s nápisom na blúzke a adresou na doručenej obálke značným spôsobom spochybnili samotní experti, ktorí v prvom znaleckom posudku (z 31. 8. 2006) na str. 8 v časti „Iné dôležité zistenia znalca“ uvádzajú:

„Sporné zápisy (vzhľadom na ich minimálny rozsah, druh použitého písma, spôsob vyhotovenia zápisov, ako aj materiál, na ktorom sú vyhotovené) pokladáme z písmoznaleckého hľadiska za ťažko spracovateľné. Vzhľadom na nedostatky uvedené vyššie, nemôžeme zaručiť jednoznačný záver, ani po predložení adekvátnych porovnávacích materiálov.“

V znaleckom posudku z tohto odvetvia z 8. 9. 2006 experti neuviedli stupeň pravdepodobnosti, že písmo na obálke i blúzke písala totožná osoba. Ako experti sami konštatovali, možno porovnať a určiť zhodu v hrubých rysoch „ťahoch“, čo však v žiadnom prípade nevylučuje možnosť, že iná osoba nesfalšovala typ písma poškodenej Malinovej.

Rovnako v znaleckom posudku okrem zhody, chýba popis rozdielnosti písma, ktoré experti len skonštatovali.

Späť na zoznam

Neprofesionalita postupu polície pri obhliadke miesta činu

(Po štyroch hodinách sa niektoré stopy nedajú zaistiť...)
(komentár Jozefa Šáteka)

Vyšetrovateľ postupom pri obhliadke miesta činu porušil niekoľko kriminalistických zásad, keď neurčil tzv. počiatočný bod merania, od ktorého sa zameriavajú nájdené stopy, či vecné predmety, vzdialenosti určoval odhadom, nájdené vecné stopy označené číslami 1 až 5 neboli presne popísané (veľkosť, tvar, materiál, zašpinenie, poškodenie), nájdená kabelka nebola počas obhliadky otvorená, a preto v nej boli nájdené veci patriace poškodenej až po tomto úkone, o čom bol až dodatočne spísaný úradný záznam.

Tento postup vyvoláva množstvo otázok a podozrení, keďže v nej sa mali nachádzať i osobné veci svedkyne-poškodenej, ktoré ešte toho dňa niekto zaslal poštou na jej adresu.

Zo zápisu o priebehu obhliadky nie je zrejmý ani pokus o tzv. širšiu obhliadku s cieľom zistiť prípadne pováľanú trávu, či trasologické stopy po obuvi. Pravdepodobne štvorhodinové oneskorenie začatia obhliadky malo za následok nenasadenie služobného psa s cieľom aspoň sa pokúsiť zistiť prípadný pohyb na mieste činu poškodenej i páchateľov a preveriť, či sa v tráve nenachádzajú iné vecné stopy a dôkazy.

K zápisnici o obhliadke miesta činu nebol spracovaný a priložený povinný plánik miesta činu v určenej mierke so zaznačením terénu, objektov a zaistených stopách.

Z prvotných úkonov bolo zrejmé, že nie je dostatočne svedecky zistené miesto začatia oznámenej lúpeže ako aj jej priebeh, jej časové a priestorové umiestnenie.

Pre takéto prípady Trestný poriadok umožňuje využiť vyšetrovací pokus (zistiť čas potrebný k prekonaniu vzdialenosti od autobusovej zastávky až po miesto začiatku incidentu) a previerku výpovede na mieste činu (§ 158 Tr. por. „ak je to potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie...“) za účasti svedka-poškodenej.

Previerka výpovede na mieste činu mohla byť aj impulzom, ktorý mohol pomôcť poškodenej prekonať pamäťové výpadky na niektoré úseky priebehu lúpeže alebo zvýrazniť a dôkazne potvrdiť verziu o zinscenovaní celej lúpeže. Pravdepodobne jednostranné zameranie sa vyšetrovateľa na preukázanie verzie o zinscenovaní lúpeže poškodenou viedli vyšetrovateľa k ich odmietnutiu.

Späť na zoznam * * *

Výpadky pamäti

(Mohla mať Hedviga Malinová výpadky pamäti?)
(komentár Jozefa Hašta)

Poznáme to z bežného života – ak máme niečo dôležité pred sebou (v Hedviginom prípade to bola skúška), tak sme mysľou niekde inde a niektoré činnosti vykonávame automaticky. Šofér napríklad prejde niekoľko križovatiek bez toho, že by vnímal cestu, lebo v hlave rieši niečo dôležité.

Je teda normálne, že si to nepamätala. Rovnako aj s tým mobilom, mala v úmysle telefonovať a po útoku si presne nepamätala, či komunikovala telefónom alebo s niekým osobne. Pritom od samého začiatku uvádzala obe možnosti alternatívne a až neskôr si spomenula, že nejaký pár sa pri nej pristavil v aute.

Psychologicky je tu ešte zásadná vec: ak s niekým hovoríte o takto emočne nabitej situácii, ktorou bol útok, a v kontexte týchto silných emócií sa pýtate na obdobie, keď bola v úplne inom emočnom rozpoložení, nie je jednoduché, aby nervový systém prepol na iný program a na tie pamäťové stopy, ktoré sú iné než aktuálna emócia. Naša pamäť totiž dosť pracuje v úzkom prepojení s emóciami.

Treba tiež vziať do úvahy, že vypovedala po otrase mozgu, v akútnej stresovej poruche a po podaní liekov, ktoré ovplyvňujú činnosť centrálneho nervového systému. A tiež je nutné zobrať do úvahy jej problém označovať, čo je vpravo, čo vľavo.

Ak vyšetrovateľ tieto skutočnosti nepozná, môže informácie vyhodnocovať chybne.

Späť na zoznam

Popretie existencie zranení

(Komentár k posudku znalca, ktorý poprel existenciu zranení.)
(komentár Jozefa Hašta)

Je to veľmi zaujímavý posudok. Znalec v ňom vylúčil pohmoždenie ľavého líca, ktoré videli ošetrujúci lekári v Nitre aj v Dunajskej strede. Dvaja neurológovia potvrdili otras mozgu.

No zrazu sa v posudku, zhotovenom na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, tvrdí, že sa otras mozgu neudial. Posudok je zaujímavý aj tým, že si v ňom znalec zamieňa niektoré pojmy. Nesprávne definuje pojem retrográdna amnézia, namiesto anterográdna amnézia používa antegrádna amnézia.

Neberie do úvahy, že Hedviga má výpadok pamäti, ktorý pretrváva až dosiaľ. Takýto výpadok je totiž jedným z bežných kritérií otrasu mozgu. Ona si totiž pamätá ako poslednú vec pred upadnutím do bezvedomia, že je na zemi a cíti bolestivý úder do brucha. Podľa mňa však zrejme dostala ešte jeden úder, ktorý si nepamätá a ktorý spôsobil otras mozgu a zanechal viditeľné pohmoždenie ľavého líca, pričom pri vyšetrení bol bolestivý aj tlak na zuby - stoličky vľavo dole.

Späť na zoznam

Vymyslenie útoku by znamenalo mať diagnostikovateľnú psychickú poruchu

(Psychický zdravý človek by sa kvôli skúške zmlátiť nedal.)
(komentár Jozefa Hašta)

Ak by mala byť verzia polície pravdivá, u poškodenej by muselo ísť o takzvanú histriónsku poruchu osobnosti. Teda išlo by o osobnosť, ktorá má rada okolo seba vzrušenie, chce upútať pozornosť, ktorá by sa riadila momentálnymi emóciami a musela by mať anetické (teda antisociálne) rysy osobnosti. Aj v anamnéze takejto osobnosti by sa museli z minulosti nájsť prvky v správaní, ktoré by svedčili pre tieto poruchy osobnosti.

V neskoršom veku sa takéto poruchy náhle neobjavujú. V náznakoch sú badateľné už v detstve, počas puberty a po puberte je to už stabilizované a je to trvalý osobnostný rys. Za patologické sa to pokladá vtedy, keď kvôli tomu trpí ten človek a/alebo jeho okolie.

V prípade Hedvigy Malinovej však vôbec nič nesvedčí o tom, že sa v minulosti správala ako človek, ktorý trpí takýmito poruchami. Naopak! V jej povahe je serióznosť. A naviac Hedviga skúšky zvláda. Aj na túto bola dobre pripravená.

K verzii, ktorej mnohí veria – že sa útok naozaj stal, naozaj bola prepadnutá a zbitá, ale ten národnostný motív s protimaďarským nápisom na blúzke si už vymyslela sama...

Neviem si predstaviť, že človek krátko po takomto útoku a po otrase mozgu, by bol schopný takých cielených pohybov, ako je písanie. Pokiaľ by to robila v stave zmeneného vedomia z iných dôvodov, teda by išlo o takzvanú disociatívnu amnéziu, dostalo by sa to do spomienky pri spracovávaní psychotraumy.

Ale nič také sa nestalo. Navyše, Hedviga má prirodzený a dobrý základný vzťah k Slovákom a Slovensku.

Späť na zoznam

Terapia slečny Malinovej I. - východiskový postoj

(Psychiater berie do úvahy viacero hypotéz..)
(komentár Jozefa Hašta)

Už som bol oboznámený so záverom Prepúšťacej správy nitrianskych lekárov, v ktorom konštatovali otras mozgu, pohmoždenie ľavej časti tváre, pohmoždenie brušnej dutiny, pohmoždenia dolných končatín na stehnách. To boli teda jasné indície, že nejaké fyzické násilie sa udialo.

Samozrejme, ako každý kriticky uvažujúci psychiater som k tomu pristupoval s otvorenou hlavou aj s hypotézou, že všetko môže byť inak. Môj základný postoj teda bol: áno, útok sa stal, dievčaťu chcem pomôcť z jeho následkov, a súčasne som v duchu uvažoval aj nad možnosťou, či si niečo nevymýšľa.

Ale v prospech hypotézy, že si vymýšľa, VÔBEC nič nesvedčilo.

Späť na zoznam

Terapia slečny Malinovej II. - prvý kontakt

(Posttraumatická stresová porucha.)
(komentár Jozefa Hašta)

Bola v stave, ktorý označujeme ako posttraumatická stresová porucha. Už neurológ v nitrianskej nemocnici, kam bola Hedviga prevezená krátko po útoku, konštatoval akútnu stresovú poruchu. Ak psychická zmena pretrváva viac ako mesiac, tak podľa medzinárodnej štatistickej kvalifikácie chorôb a porúch, sa klasifikuje ako takzvaná posttraumatická stresová porucha.

Keď som prvý krát vyšetroval Hedvigu, pretrvávali u nej symptómy svedčiace pre túto poruchu. Zo 17 možných jednotlivých príznakov mala deväť, pritom za diagnostický prah sa pokladá šesť príznakov. Mala aj známky zdravotného-sociálneho handikepu, nemohla sa učiť, sústrediť na učenie, štúdium, nemohla čítať ani inú literatúru.

Následkom psychotraumy mala aj iracionálne reakcie na mužov, dokonca aj na svojho otca a priateľa, čo je celkom pochopiteľné, keďže ju prepadli muži. Je to fenomén, s ktorým sa v klinickej praxi stretávame bežne.

Späť na zoznam

Terapia slečny Malinovej III. - presvedčenie o úprimnosti

(Je nepredstaviteľné simulovať správanie zodpovedajúce postupnému spracovávaniu posttraumatickej stresovej poruchy.)
(komentár Jozefa Hašta)

Keď sme sa opakovane, aj s odstupom niekoľkých týždňov, vracali v rozhovoroch s Hedvigou k niektorým veciam, ktoré už predtým opisovala, tak to sedelo.

Keď to rozvážne s chladným rozumom vyhodnotím, tak nepochybujem o tom, že sa skutok stal tak, ako ho opisuje a ako si ho pamätá.

Späť na zoznam

Dopad obvinenia na psychiku Hedvigy Malinovej

(Postoj a správanie polície zhoršovalo psychiku obete.)
(komentár Jozefa Hašta)

To dievča zažilo peklo, minimálne trikrát.

Prvýkrát, keď ju napadli a zbili do bezvedomia.

Druhýkrát, keď ju pozvali na políciu opoznať páchateľov, ale obvinili ju z klamstva a vypočúvali ju nátlakovým spôsobom takmer šesť hodín. Pre jej myšlienkový svet to znamenalo: mne polícia neverí, teda páchatelia sú beztrestní, môžu sa voľne pohybovať a kedykoľvek opäť zaútočiť. Toto jej zhoršilo psychotraumatickú symptomatiku a dosť výraznou mierou jej to sťažilo zdravotné zotavenie sa.

Tretí diel „pekla“ bolo vniknutie neznámeho páchateľa či páchateľov do bytu, kde nechali otvorené šuflíky, otvorené dvere, kľúče na rohožke, otvorené dvere auta a hrozný zážitok z autobusu, kde si k nej prisadla istá žena a prezerala si fotky z bytu jej priateľa. Na jednej fotke bol záber, ktorý si Hedviga nevedela vysvetliť, čo to je. Napadlo jej, že by to mohol byť záber na auto zo spodku a veľmi sa zľakla, či nechcú ublížiť jej priateľovi Petrovi. Navyše mala odpojený mobil, nemohla sa teda dlho s nikým spojiť.

Toto bol tretí drastický útok, ktorý ju mal podľa môjho názoru zastrašiť, umlčať, aby to vzdala a prípadne sa psychicky zrútila. To celé bolo takto zrejme zinscenované preto, aby Hedviga vyznela ako tá, ktorá si zase niečo vymyslela, jednoducho notorická klamárka.

Späť na zoznam